Codes Blog - Fotografia

Array ( [0] => Array ( [ID] => 595 [post_author] => 2 [post_date] => 2022-08-11 10:44:10 [post_date_gmt] => 2022-08-11 08:44:10 [post_content] =>

V dnešných časoch je najväčšou výzvou mnohých zamestnávateľov nájsť šikovných ľudí do tímu. Mladá, nastupujúca generácia by najradšej sedela v klimatizovaných priestoroch a popíjala dokonalé kapučíno od baristu. Ako teda promovať fyzicky náročnú prácu, pri ktorej sa človek spotí a zašpiní? Odpoveď je až prekvapivo jednoduchá: boli sme brutálne úprimní.

UNICO MODULAR je česká výrobná spoločnosť špecializujúca sa na vlastný vývoj a výrobu modulárnych kontajnerových zostáv. Medzi ich referenciami nájdete veľké zahraničné projekty, školy, či nemocnice. Spoločnosť kladie veľký dôraz na svojich zamestnancov uvedomujúc si, že sú ich najcennejším aktívom. Cyklus fotografií, ktorý predstavujeme, bol vytvorený pre náborovú kampaň.

Naším cieľom bola autentickosť.

Jednou z činností, ktoré odlišujú CODES CREATIVE od ostatných štúdií a agentúr je vášeň pre poctivú a kvalitnú fotografiu.

Zistite viac o našich službách

Predstavujeme 10 veľkoformátových portrétov pracovníkov Unico Modular.

Dnes, keď má každý po ruke mobil s fotoaparátom, je dopyt za profesionálnymi fotkami na úpadku. Firmy si buď vystačia so smartfónovými zábermi, alebo s fotobankami, ktoré su plné profesionálnych fotografií. Existujú však nároční klienti, ktorí vedia, že najvačšiou devízou špičkovej fotografie je autenticita.

Vášeň pre poctivú a kvalitnú fotografiu odlišuje CODES CREATIVE od ostatných štúdií a agentúr. Vyrazili sme preto do výrobných hál nášho klienta a fotili jeho zamestnancov pri ich práci. Chceli sme dokumentárne portréty bez príkras, žiadny styling, ani makeup, len fachmajstri, ktorých sme na chvíľu vyrušili, aby nám zapózovali.

Ľudia na fotografiách sú nositeľmi hodnôt, bez ktorých by pracovný proces ťažko fungoval – disciplína, kompetentnosť, dôslednosť, remeslo a skúsenosti, kreativita a tradícia.

Reálni chlapi v strojárskej fabrike.

V prostredí, kde sa počúva hard rock, taký hlasný, že prehlušuje lomoz pracoviska, kde sú na stenách plagáty nahých žien. V lete tu teploty môžu dosiahnuť 40°C, no zvárači musia mať na sebe kožený ochranný odev, rukavice a helmu. Je to úplný opak prostredia, do ktorého sa tlačí vačšina produktívnej populácie. Je to však prostredie, kde sa človek môže realizovať vo svojej plnej sile a kráse.

Autentické portréty mali u klienta taký úspech, že sa rozhodol ich použiť aj na dekoráciu firemných priestorov. Vybrali sme desať portrétov, ktoré sme vytlačili vo veľkom formáte na hliníkový podklad, aby sme nadviazali na industriálny charakter výroby. Výsledkom sú tak pútavé a úprimné portréty, že sme sa o ich posolstvo jednoducho museli podeliť. Ďakujeme nášmu klientovi Unico Modular za ochotu zdieľať tieto diela so svetom a ďakujeme nášmu klientovi HB Reavis za poskytnutie priestoru pre výstavu “Česť práci” v Nivy centre.

Česť práci je pozdrav zdevalvovaný bývalým režimom. Touto výstavou chceme upriamiť pozornosť na jeho pôvodný zmysel.

Výstava prebieha od 9. 8. 2022 – 4. 9. 2022, Nivy Centrum, Bratislava

Pozrite si viac prác pre tohto klienta

Záznam z inštalácie, 8. 8. 2022, Nivy centrum, Bratislava

[post_title] => Ako sa z kampane na nábor zamestancov stala umelecká výstava fotografií: Česť práci [post_excerpt] => [post_status] => publish [comment_status] => open [ping_status] => closed [post_password] => [post_name] => ako-sa-z-kampane-na-nabor-zamestancov-stala-umelecka-vystava-fotografii-cest-praci [to_ping] => [pinged] => [post_modified] => 2022-08-11 17:06:44 [post_modified_gmt] => 2022-08-11 15:06:44 [post_content_filtered] => [post_parent] => 0 [guid] => https://codes.sk/blog-cms/?p=595 [menu_order] => 0 [post_type] => post [post_mime_type] => [comment_count] => 0 [term_taxonomy_id] => 16 [post_id] => 436 [meta_id] => 799 [meta_key] => _wp_attached_file [meta_value] => 2022/08/Unico-fotografie_blog-2.jpg [user_login] => Ana [user_nicename] => ana ) [1] => Array ( [ID] => 226 [post_author] => 4 [post_date] => 2021-11-03 11:37:56 [post_date_gmt] => 2021-11-03 10:37:56 [post_content] =>

Najlepšie umiestnenie spomedzi krajín strednej Európy.

V septembri prebehla medzinárodná dizajnérska súťaž Card Coutre Award Fedrigoni. Keď som sa dozvedel o existencii tejto súťaže, prvé, čo mi prebleslo hlavou bolo, že pôjde skôr o komornú súťaž. Opak však bol pravdou. V tejto fáze pokrývala Nemecko, Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko a Slovensko. Súťaž bola silno obsadená, nielen čo do počtu, ale hlavne kvality. Popredné dizajnérske tímy z týchto krajín prihlásili do súťaže viac ako 350 projektov, pričom jedinou podmienkou bolo použitie papierov od výrobcu Fedrigoni. Spoločnosť Fedrigoni má už 400 rokov a vo svojej ponuke tisíce položiek všetkých druhov papierov. Keďže papiere od Fedrigoni patria k najdrahším, ale zároveň aj najkvalitnejším v Európe, siahajú po nich najmä popredné spoločnosti a spoločnosti, ktorým veľmi záleží na kvalite ich prezentácie. Neustále k nim patria takí velikáni ako Mercedes, BMW, Hans Grohe alebo Edding.

Na fotografii: Milan Jursa a Sylvia Jursová

Súťažili sme s imidžovo - produktovým katalógom spoločnosti ARTRA (výrobca pracovnej obuvi, ktorá sa nosí v 32 krajinách Európy), pre ktorú je predaj pomocou klasických katalógov neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a marketingu, pričom nezanedbáva ani digitálnu formu prezentácie a predaja. Polygrafický a grafický priemysel vystavili digitálne médiá za poslednú dekádu enormnému tlaku, čo malo za následok presun od kvantity ku kvalite. Nároky na kvalitu práce grafických dizajnérov a na materiály a technológie stúpli rádovo. Tento trend pozorujú klienti a dizajnéri po celom svete a bol aj častou témou rozhovorov s kolegami zo zahraničia počas zážitkovej grilovačky.

Získali sme nomináciu v jednej zo štyroch kategórii „Grafický dizajn a komunikácia“. Slávnostné vyhlásenie a odovzdávanie cien sa konalo v rakúskom horskom stredisku Maria Alm, za prísnych protikovidových opatrení, kôli ktorým bol počet hostí významne zredukovaný. Na slávnostnom gala večere sa nám podarilo nomináciu premeniť na striebro a dosiahnúť tak najlepšie umiestnenie spomedzi nefrankofónnych krajín. Vďaka striebru sa nám podarilo nominovať do celoeurópskej súťaže a nechať tak vizitku kvality slovenského grafického dizajnu v Európe. Všetkých priaznivcov a priateľov prosíme, držte nám palce. Ocenený projekt si môžete pozrieť t u.

Milan Jursa, CEO

[post_title] => Získali sme STRIEBRO pre slovenský grafický dizajn :) [post_excerpt] => [post_status] => publish [comment_status] => closed [ping_status] => closed [post_password] => [post_name] => ziskali-sme-striebro-pre-slovensky-graficky-dizajn [to_ping] => [pinged] => [post_modified] => 2022-02-21 10:43:16 [post_modified_gmt] => 2022-02-21 09:43:16 [post_content_filtered] => [post_parent] => 0 [guid] => https://codes.sk/blog-cms/?p=226 [menu_order] => 0 [post_type] => post [post_mime_type] => [comment_count] => 0 [term_taxonomy_id] => 16 [post_id] => 261 [meta_id] => 473 [meta_key] => _wp_attached_file [meta_value] => 2021/11/Screen-Shot-2021-11-03-at-16.09.57.png [user_login] => Milan [user_nicename] => milan ) [2] => Array ( [ID] => 152 [post_author] => 2 [post_date] => 2021-09-22 16:01:01 [post_date_gmt] => 2021-09-22 14:01:01 [post_content] =>

Sir William Henry Fox Talbot – vzdelaný a všestranný šľachtic, člen Kráľovskej vedeckej spoločnosti. Medzi jeho mnohé záujmy patrí zachytenie obrazu. Keďže ho však zaujíma biológia, ako aj ďalšie vedecké disciplíny, svoj experiment zanedbáva a venuje sa iným odborom. Márne, takmer súťažné, keď počul o Daguerrovom vynáleze, naďalej intenzívne pracuje na tom, čo by neskôr nazval kalotypia alebo talbotypia. Dokazuje, že päť rokov pred Daguerrom mal v tomto procese výsledky, čím sa stal jedným z priekopníkov fotografie. Angličania stále tvrdia, že talbotypia je staršia ako daguerrotypia – odveká rivalita zostáva nadalej nevyriešená a diskutabilná. Talbotypia ako vynález je prelomová, pretože je to negatív, čo znamená, že je možné vytvoriť nespočetné množstvo kópií tej istej fotografie, zatiaľ, čo daguerrotypia, ako jedinečný a pozitívny, nie. V porovnaní s daguerrotypiou je talbotypia menej ostrá a vyzerá menej „živo“.

**William Henry Fox Talbot** – **Horatia s harfou, 1843**

V roku 1850 Frederic Scott Archer svojim objavom postupne úplne nahradil daguerrotypiu – mokrým kolódiovým procesom. Pretože však pán Archer svoj vynález nedal patentovať a tento proces sa rýchlo vyvíja a získava na obľube aj pri iných technikách, Fox Talbot žaloval jednotlivcov, ktorí ho používali, pričom tvrdil, že mokrý kolódium je iba variáciou talbotypie. Čoskoro sa ukázalo, že tieto dva boli samostatné a nezávislé procesy, ktoré sa stali základom pre všetky ďalšie fotografické procesy, ktoré nastanú. Kolódium je zmes, ktorej hlavnou zložkou je rastlinná celulóza. Nanáša sa na sklenenú dosku a v kombinácii s jodidom a bromidom vytvára emulziu citlivú na svetlo. Kým nezaschne (asi desať minút) - opäť alchymistický moment, v ktorom látka – celulóza, kombinovaním a transformovaním získava nové vlastnosti.

Tento postup bol velmi efektný, zároveň smrteľný. Jedna chyba pri senzibilizácii alebo aplikácii emulzie mohla byť fatalná pre ľudské pľúca. Keďže bol tento postup komplikovaný, samotný proces si vyžiadal prenosné mini laboratóriá, ktoré mali celkom zaujímavý a neobvyklý vzhľad a ktoré putovali spoločne s fotografom.

Micklethwaite Portable studio
(cca 1850 -60s)

André Adolphe Eugène Disdéri - pionier komerčnej fotografie

Fotografia v druhej polovici devätnásteho storočia mala už dostatočne vyvinutú technickú stránku. Okolo roku 1854 vyrobil André Adolphe Eugène Disdéri takzvanú „carte de visite“, skrátene CDV. Konštrukcia kamery so štyrmi šošovkami, ktorá sníma 4 až 8 záberov – národ sa išiel z toho zlázniť. Išlo o kartičky rôznych veľkostí s prilepenou fotografiou ktoré slúžili ako najskoršia forma vizitky. Tiež prvá forma masovej výroby v histórii fotografie. Bol na nich obraz toho, kto si ich objednáva, portrét v priestore zariadenom tak, aby bolo možné vidieť sociálny status naznačený nejakými detailmi, ako je písacie pero, kus oblečenia alebo luxusny nábytok (taký, tlačený instagram :))

Tento typ „reklamy“ sa rýchlo rozšíril a Disdéri čoskoro zbohatol. Celebrity mali svoje vlastné CDV, niektoré ešte kreatívnejšie ako ostatné, napríklad Alexander Dima so svojou milenkou, grófka Castillone s maskami, Lewis Caroll s portrétmi detí atď. Po určitom čase sa na nich začnú objavovať ďalšie motívy, ako sú kolážované kostýmy, mŕtvoly a pornografia. V skutočnosti všetko, čo ľudské oko chcelo vidieť, rôzne motívy, často bizarné. Avšak, tento druh fotografie sa väčšinou udržal zavedeného systému – portrétu. Väčšina príkladov tu predstavuje odchýlky.

Došlo k masovejj výrobe kariet CDV, ale tiež
k automatickému odstráneniu akýchkoľvek náznakov umenia vo fotografii. Fotografia nadobudla narcistické
a triviálne formy.

Disdériho vynikajúci reklamný vynález bol rýchlo zneužitý – tak ako ho preslávil, tak mu aj zničil život. Disdéri skončili v nemocnici pre duševne chorých,
v totálnej chudobe.

1André_Adolphe-Eugène_Disdéri, Album_of_French_Actors,_Actresses,_and_Dancers (cca 1862)__Getty_Images

Nadar

Našťastie, vždy existovali jednotlivci ako Felix Nadar, ktorí fotografické techniky od začiatku považovali za potenciálne kreatívne nástroje. So svojimi novátorskými myšlienkami bol Nadar jedným z prvých, ktorí vyšli z klišé CDV bez kreativity. Bol tiež inovátorom a vedcom, trochu neobvyklých sklonov. Vyrobil veľký balón na lietanie, inšpirovaný knihou Julese Verna a ľudia si ho pamatajú ako veľkého excentrika. Nadar bol osamelý jazdec, priekopník v ambícii fotografovať esteticky rafinované, psychologické portréty – Baudelaire, Courbet, Liszt, Dima
a mnoho ďalších.

Nadar nikdy portrétované neretušoval, veril totiž, že vrásky alebo nedokonalosti pleti hovoria o duševnom rozpoložení daného človeka a spätne vypovedajú o prežitom.

Franz Liszt (1886)

V roku 1858, Nadar ako prvý na svete urobil letecké snímky z balóna. Boli to vôbec prvé fotografie zo vzduchu.

V druhej polovici 19. storočia nebola fotografia tým, čo poznáme dnes. Samotný technický aspekt, neustále zdokonaľovaný, bol stále komplexný, drahý a vyžadoval si určité zručnosti, ktoré praktizovali výlučne tí solventní.

To, čo nebolo vtedy diskutabilné, bola súčasná dilema amatérstva a profesionálov.

Dnes, keď má každý dom to alebo ono zariadenie, je ťažké zbaviť sa predsudkov o umeniu ktorým čelí kopa technicky vynikajúcich, výkonných strojov so senzorom. Ľudia v devätnástom storočí nemali tento problém a veci boli jednoduché: ten, kto má potrebnú chémiu a optiku – je to tvorca, autor, fotograf a v modernom zmysle slova profesionál. Pritom však nebola vyriešená druhá otázka: môže byť tento mimoriadny jav, ktorý stojí na polceste medzi vedeckým a fantastickým, vôbec umením?

Novinkou, ktorú toto médium prinieslo do spoločnosti, je možnosť presného zaznamenania veľkého množstva informácií, čo maľba ani nepredstiera a ani nemôže. Informácie extrahované z prostredia výberom pozorovateľov, o ktorých súčasná teoretička fotografie Susan Sontag podrobne píše vo svojich esejach. V devätnástom storočí sa výtvarné umenie, konkrétne maľba, na okamih cítilo ohrozené neobvyklými možnosťami fotografie, ale čoskoro zvedaví maliari ako Delacroix, Courbet, Degas, Gauguin, Mane začali skúmať toto pole sami.

Piktorializmus

Stáva sa, že fotografia začína byť ohrozovaná maľbou. Isté bolo, že to ovplyvnilo zmeny v spoločnosti, najmä keď sa po roku 1850 objavili foto-mechanické procesy, ktoré síce umožnili rozmnožovanie fotografií pomocou tlačových postupov, neskôr aj vstupom fotografie do tlače. Otázka je, či fotografia môže obstáť ako nezávislá umelecká forma, pomimo svojej spoločensky-užitočnej funkcie?

Piktorializmus je fenomén, ktorý sa rozprestiera po celé storočie. Od intronizácie fotografie až po začiatok dvadsiateho storočia. Ako taký, prešiel rôznymi fázami. Základ tohto slova je obraz (picto) – zjednodušene povedané – maľba. Je to predstieranie, ako napodobniť maľbu fotografiou. Umelci devätnásteho storočia, z ktorých väčšina mala maliarsku minulosť, videli v tomto médiu schopnosť rýchlejšie a podrobnejšie namaľovať svetlom to, čo bolo pred stáročiami namaľované štetcom. Celkom prirodzená a logická tendencia pri prvom stretnutí s inováciou, ako je fotografia. Pretože to bola síce technicky zložitá, ale zvládnuteľná zručnosť – dalo sa ňou manipulovať a zasahovať ručne: kombináciou negatívov, gravírovania, nanášania farieb, textúr atď. Ambícia je aby technika zostala hmatateľná a manuálná ako maliarsky ťah, rovnako ako motív – je spravidla maliarský. Duch maľby bude ešte dlho prenasledovať kreatívne neistú fotografiu.

Oskar Gustave Rejlander – „Two Ways of Life“ (1857)

V čase, keď boli v Británii populárne mytologické témy v maľbe, keď prerafaeliti v roku 1849 uskutočnili svoju prvú výstavu a prejavuju slobodnejšie a mystickejšie zobrazenia náboženských motívov, interpretácie z literatúry a scén z každodenného života, vytvoril Oscar Gustav Raylander foto-koláž “Two Ways of Life“ (1857). Naráža na klasický pohľad na témy cnosti a zhýralosti, kompozične velmi podobný Rafaelovej „Aténskej škole“. Samotná fotografická koláž neodolateľne pripomína tento obraz, motívom, kompozíciou, miernym šerosvitom, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že toto dielo má v sebe niečo trochu obludného práve kvôli tejto priamej narážke maľby na fotografiu a fotografie na maľbu.

Potom je tu „Fading Away“ Henryho Peacha Robinsona, alegorické zobrazenie života a smrti, svetla a tmy, typická maliarska kompozícia, takmer si ju vieme predstaviť farebne aj na plátne.

Henry Peach Robinson „Fading Away“ (1858)

Robinson bez problémov skombinoval päť samostatných negatívov a vytvoril tak intímny príbeh rodinnej tragédie. Scéna sa zameriava na mladú ženu ležiacu na lôžku, ktorá umiera na tuberkulózu – alebo možno na zlomené srdce, ako naznačuje shakespearovský názov predbežnej štúdie – “She Never Told Her Love”. Obraz bol povestný „umelosťou“ svojej techniky i témou, ktorá bola považovaná za príliš morbídnu a bolestne intímnu na to, aby bola fotograficky reprezentovateľná. Robinsonovo bezproblémové spojenie reality a vynaliezavosti však oslovilo princa Alberta, manžela kráľovnej Viktórie, ktorý si kúpil výtlačok Fading Away a vydal trvalý príkaz na každú veľkú kompozitnú fotografiu, ktorú Robinson urobí.

„She never told her love,/ But let concealment, like a worm i‘ the bud,/ Feed on her damask cheek“
Passage from Shakespeare‘s „Twelfth Night“

Henry Peach Robinson „She Never Told Her Love“ (1857)

1888

Píše sa rok 1888 ktorý navždy zmenil tvár fotografie. George Eastman vyrobil prvý amatérsky „mini“ fotoaparát – slávny KODAK. Slogan, pod ktorým sa predával, bol „Stlač gombík, my sa postaráme o všetko ostatné“.

Propaguje sa jednoduchosť, s akou sa dá fotografovať. Prvýkrát je vidieť konkrétny rozdiel medzi amatérstvom a profesionalitou. Piktorijalisti sa držia svojich techník a popularita Kodaku, ktorú umožňuje jeho nízka cena, jednoduché používanie a prenosnosť, sa šíri ako blesk.

Rozdiel medzi fotografmi začína byť viditeľný, ale väčšinou po technickej stránke. Akt zachytenia obrazu je demystifikovaný, motívy sa stávajú každodennými a odlišnými. Až v nasledujúcich rokoch bude odhalený skutočný potenciál prenosnej kamery a jej podiel na zmene vizuálneho myslenia.

Úplne prvý Kodak prišiel na trh v roku 1888. Bol nabitý filmom na 100 expozícií

[post_title] => Dva svety: Analóg. Digitál – časť 2. [post_excerpt] => [post_status] => publish [comment_status] => closed [ping_status] => closed [post_password] => [post_name] => dva-svety-analog-digital-cast-2 [to_ping] => [pinged] => [post_modified] => 2022-01-19 09:46:41 [post_modified_gmt] => 2022-01-19 08:46:41 [post_content_filtered] => [post_parent] => 0 [guid] => https://codes.sk/blog-cms/?p=152 [menu_order] => 0 [post_type] => post [post_mime_type] => [comment_count] => 0 [term_taxonomy_id] => 16 [post_id] => 158 [meta_id] => 332 [meta_key] => _wp_attached_file [meta_value] => 2021/09/Micklethwaite_Portable_studio.jpg [user_login] => Ana [user_nicename] => ana ) [3] => Array ( [ID] => 65 [post_author] => 2 [post_date] => 2021-09-03 13:24:58 [post_date_gmt] => 2021-09-03 11:24:58 [post_content] =>

Aby sme sa dostali k bodu, kde budeme môcť polemizovať nad tým, ktorý svet je lepší, musíme sa vrátiť na úplný začiatok. K vzniku tejto, dnes tak rozšírenej, disciplíny.
Bez toho, aby sme poznali aspoň základy, nemôžeme totiž zastávať žiaden názor.

Dnes je fotografia tak rozšírená, že si bez nej nevieme predstaviť ani jediný deň. Reklama, dizajn, video, grafika, selfie, obrázky raňajok, shareovanie na sociálnych sieťach... Jej minulosť sa v dnešnej dobe stáva zaujímavou a pútavou - takmer mýtickou. Jej svet je plný osamelých hrdinov, šikovných podvodníkov a, samozrejme, mágie. Keďže slovo fotografia znamená kreslenie alebo písanie svetlom (phōs – svetlo a grafé – kresba), to fantastické nám napovedá už samotný názov.

Veľký tresk vo fotografii

Príbeh fotografie sa začína vo Francúzsku. Som si istá, že Angličania by ma za to ostro pokarhali, čiastočne aj oprávnene, pretože objav fotografie nie je fenoménom, ktorý patrí iba do jednej časti Európy, ale Francúzom dávam miernu výhodu.

Predstavme si na chvíľu atmosféru v tejto krajine: vláda Ľudovíta Filipa (1830-1848), kráľa, ktorý sa stal tzv. „Občan-kráľ“. Pre toto obdobie bola charakteristická prosperita buržoázie a v dôsledku toho rozmach portrétneho umenia v maľbe. Stúpla kúpyschopnosť obyvateľstva a stalo sa štandardom byť zvečnený na plátne a zdokumentovať tak okamih vlastného bohatstva, mladosti, luxusu alebo možno novonarodeného dieťaťa. Dôkazy o existencii, alebo spomienky. Môžeme si všimnúť večnú snahu človeka „zachytiť a zaznamenať okamih“, ktorá bude hlavným imperatívom fotografického média.

Joseph Nicéphore Niépce
* 7. marec 1765, Chalon-sur-Saône, Francúzsko
† 5. júl 1833, Saint-Loup-de-Varennes, Francúzsko

V tejto klíme experimentovali v oblasti chémie a fyziky rôzni jednotlivci a každý z nich prispel svojím objavom k tomu, čo bude Joseph Nicephore Niepce skutočne schopný dokončiť. Pred vznikom fotografie existovalo naprieč stáročiami mnoho individuálnych pokusov a objavov ako zdokumentovať prchavý moment. Je zrejmé, že túžba „zachytiť obraz“ bola kolektívnou posadnutosťou.

J. N. Niépce vyrastal v bohatej rodine, ktorá mu umožnila spolu s jeho bratom vášnivo experimentovať v rôznych vedných odboroch, ale v jednom sa stal priekopníkom - oblasť heliografie (predchodca dnešnej fotografie). Stačí spomenúť hlavné „ingrediencie“ tohto epochálneho objavu a celé to naberá alchymistický nádych: bitúmen, levanduľový olej, striebro, bróm, cín, slnečné svetlo... Tomu všetkému bolo potrebné nájsť adekvátnu mierku a stanoviť správne pomery. Každá zložka mala presne riadenú funkciu. Obraz sa objavil a zostal na platni. Niépce použil Cameru obscuru - najjednoduchšiu formu fotoaparátu, jednoduchú drevenú škatuľu s jediným svetelným otvorom. Neskôr aj vlastnoručne navrhnutú optiku. Lepší obraz však dosiahol použitím optiky Josepha Petzwala, priekopníka v oblasti fotografickej optiky. Revolučný krok urobil, až keď sa rozhodol vložiť fotocitlivý materiál do samotného fotoaparátu.

Výsledkom, ktorý získal v roku 1826, je prvá zaznamenaná a zachovaná fotografia, heliografia, ako ju potom nazval, alebo - obrázok nakreslený slnkom.

Pohľad na dvor v Grasse. Prvá zachovaná fotografia (heliografia), 1826.

Po tejto prvej zachovanej fotografii nasledujú ďalšie, viac či menej úspešné, určite neoceniteľné zábery, pokiaľ ide o minulosť fotografického média.

Po smrti svojho brata sa zdalo, že Niépce stratil potrebnú vôľu pre ďalší výskum. V roku 1829 sa spojil s Louisom Daguerrom, aby pracovali na spoločných experimentoch v tejto oblasti. Onedlho na to, v roku 1833 zomrel. Daguerre vo svojej vlastnej práci naďalej používal spoločné vynálezy. Podarilo sa mu patentovať nový vynález, ktorý nazval Daguerreotype, a v roku 1839 požiadal Francúzsko o jeho kúpu. Daguerrotypia bola vytvorená najmä vďaka Niépceovej výskumnej práci, ale Niépceovo meno v patente nebolo uvedené, jeho syn nedostal žiadnu peňažnú náhradu a Louisovi Daguerrovi sa podarilo očariť Francúzsko gestom poskytnutia daguerrotypie ľuďom a získať peňažnú odmenu od štátu a značný dôchodok.

Daguerrotypia pozostáva z obrazu na leštenej striebornej doske, ktorý vyzerá ako zrkadlo. Človek by si mohol predstaviť Daguerra ako kúzelníka, ktorý predstavuje portréty vyrobené za tridsať minút pred fascinovaným ľudom na námestí vo Francúzsku. Portréty, ktoré sú úplne realistické a pôsobia ako zmrazené okamihy v čase, uväznené v zrkadle. Nie je potrebné hovoriť, že daguerrotypia sa šírila veľmi rýchlo a jej popularita stále rástla. Časom sa zrkadlá začali uchovávať v ozdobených rámoch, v krabiciach vyrobených tak, aby vyzerali ako mauzóleá pre fotografie, uchovávané ako relikvie.

Približne v tom čase, keď sa zrodila daguerrotypia, ďalší Francúz, Hippolyte Bayard pracoval na vlastnom fotografickom vynáleze. Na papieri vyvíjal negatívy, na rozdiel od pozitívov Daguerra na skle. Napriek tomu, že Bayardov objav je úplne nezávislý na Daugerrovi a je celkom autentický, kombinácia okolností (a Daugerrova vynaliezavosť) rozhodli, že Daugerr bol prvý, komu bol priznaný fotografický objav. Bayard zostal neuznaný a frustrovaný. Na protest H. Bayard urobil prvý autoportrét (dnes by sme povedali selfie), ktorý bol kedy urobený - Ja ako utopenec - s venovaním vedeckej spoločnosti v Paríži:

„Mŕtvola, ktorú tu vidíte, je H. Bayard, vynálezca procesu, ktorého výsledok vám bol takto ukázaný. Pokiaľ viem, tento experiment mu trval tri roky života. Vláda, ktorá bola voči pánovi Daguerrovi taká štedrá, vyhlásila, že pre pána Bayarda nemôže nič urobiť, a tak sa nešťastník utopil. Jeho telo bolo niekoľko dní v márnici, nikto ho nepoznal ani nepochoval. Dámy a páni, buďte pripravení uraziť svoj čuch, pretože, ako vidíte, gentlemanove ruky sa už začali rozpadávať.“

(list Bayarda Francúzskej vedeckej spoločnosti)

Je zaujímavé, že Bayard zo seba manipuláciou s papierom naozaj urobil mŕtveho, ktorého ruky pôsobia dojmom, že sa rozpadávajú. Skutočne zaujímavý prvý autoportrét, aký bol kedy v tomto médiu vytvorený.

Nabudúce si povieme, čo sa medzitým udialo u najväčšieho rivala Francúzska, vo Veľkej Británii.

Časť 2.

[post_title] => Dva svety: Analóg. Digitál – časť 1. [post_excerpt] => [post_status] => publish [comment_status] => closed [ping_status] => closed [post_password] => [post_name] => dva-svety-analog-digital-cast-1 [to_ping] => [pinged] => [post_modified] => 2022-01-19 09:47:48 [post_modified_gmt] => 2022-01-19 08:47:48 [post_content_filtered] => [post_parent] => 0 [guid] => https://codes.sk/blog-cms/?p=65 [menu_order] => 0 [post_type] => post [post_mime_type] => [comment_count] => 0 [term_taxonomy_id] => 16 [post_id] => 300 [meta_id] => 515 [meta_key] => _wp_attached_file [meta_value] => 2021/09/AdobeStock_462927033-scaled.jpeg [user_login] => Ana [user_nicename] => ana ) )

Ako sa z kampane na nábor zamestancov stala umelecká výstava fotografií: Česť práci

11. Augusta 2022 By Ana

Získali sme STRIEBRO pre slovenský grafický dizajn :)

3. Novembra 2021 By Milan

Dva svety: Analóg. Digitál – časť 2.

22. Septembra 2021 By Ana

Dva svety: Analóg. Digitál – časť 1.

3. Septembra 2021 By Ana